Provincija sv. Kirila i Metoda na Slovensku

Uvodne slovo 
  Osnovopoložnikom kinovialnoho (obščžyteľnoho) sposobu žyvota monachiv je sv. Vasilij Velikyj. Svoje pravila postaviv na sv. Pismi proto suť vse aktualny i po tak dovhij dobi. Vychodne monašestvo rjadilo sja joho pravilami o čim svidčiť prep. Teodor Studit, kotryj v 9 storoči hovoriť, že chto ne žyje podľa sv. Vasilija, toho ne považuje za monacha. Na našy zemľi prichoďať vychodne monašestvo z prichodom sv. virozvistovateľiv sv. Kirila i Metodija. v 10 storoči bylo podľa svidčiňa rimskoho papy v pismi uhorskomu kraľovi na jeden latinskyj monastyr 1000 vychodnych monastyriv v uhorsku. Na našych zemľach najvyznačňišyma byli monastyri v Krasňim Broďi i Bukovij Hirki.  Monastyr v seľi Krasnyj Brid, zo 14 storoča (a može i skoriše, zminky sja ne sochranili,) proslaviv sja velikyma puťami na Prazdnik Sošestvija sv. Ducha i Pokrova Presv. Bohorodicy, i pizňiše osnovanyj monastyr na Bukovij Hirci pri Stropkovi z puťami na Preobraženije i Vozviženije Čestnaho Kresta. 
Do 18. storoča monastyri byli samostatny pidľihali mistnomu jepiskopovi. v 1734 po smerti jepiskopa Bizancija došlo ku spojiňa pjaťoch monastyriv  4 na Pidkarpaťi i Krasnobrodskoho monastyrja i vytvoriňu Činu sv. Vasilija eparchijalnoho prava. Jeromonach Joanikij Bazilovič,  protoihumen i archimandrit, starav sja o obnovľiňa duchovno žyvota monachiv, zložyv pravila, vydav knihu Imago vitae monastica. Neskirše 1858 vladyka Josif Gaganec z Aleksandrom Duchovničom zložyli na osnovi tvoriv sv. Vasilija pravila pro monachiv Činu sv. Vasilija Velikoho, kotry platili i v našych monastyrjach na Slovensku. Choč z pričiny nedostatku poklikaňa, monachy opustili monastyr na Bukovij Hirci (joho posľidňim ihumenom byv o. Metoďij Kralickyj, ČSVV) a monastyr na Krasňim Broďi sja stav žertvov peršoj svitovoj vojny, naperek tomu toty obidva monastyri byli i na dalše centrami  duchovnoho žyvota grekokatolikiv po obidvoch bokach Beskiďiv, a duchovnu obsluhu virnikam podavali monachy, kotry dochodili  tu z monastyrja sv. Vasilija Velikoho v Užhoroďi. 
V 20 rokach 20 storoča sja usiľom halickych vasilijan, prevadžať reforma karpatskych monastyriv podľa vzoru dobromilskoj reformy z r 1882 v Haliči. Nasľidkom toho do našych monastyriv sja jich vpyvom začinajuť prosadžovati rizny latiňsky praktiky, čudži vychodnomu monašestvu (počitaňa serdcja XC, adoraciji, krestny dorohy a dalšy). Okrim toho 1930 roku čerez nadaňa exempciji - vyňaťa z pid jurisdikciji mistnych jepiskopiv dochodiť ku spojiňu z haličkyma monachami Vasilijanami, kotrych obnoviteľom byv svjaščenomučenik Josafat Kuncevič v 1617 roku, spojiňom samostatnych monastyriv do jednoho celku vytvoriňom Činu sv. Vasilija Velikoho v Polsko- Litovskim kraľovstvi, podobno jak to bylo za jeromonacha Joanikija Baziloviča z karpatskym monašestvomv r. 1734.
V sučasňij dobi je snaha v našych monastyrjach o postupno očiščovaňa o prvkiv, čudžich vychodnomu monašestvu i vyhcodnomu christijanstvu. V Monastyri v Prjašovi sja v časi postu služyť liturgija preždeosvjaščenych dariv cilyj tyždeň, byli zrušeny rizny molebny či svjata evcharistiji abo Christa čelovikoľubca. Ne praktizujuť sja adoraciji, ale je snaha o virnosť liturgičňij tradicji Vychodnoj Cerkvi. 
Vychodne monašestvo ne mať charizmu jak to vidime u riznych spoločenstvach na zapaďi. Naš osnovopoložnik sv. Vasilij Velikyj učiť, že dar - charizma je dana jednotlivcovi v obščežiitiji na obšče služiňa bratam. tym že sja ďilime tym darom joho rozmnožujeme, a chosnujeme sja darami druhych braťiv jak svojima vlastnyma. Toto, što sja hovoriť jak o charizmach v latinskim rozumiňu je pro sv. Vasilija lem forma služiňa: ci je to manuala robota čerez dajaky remesla, ci je to vychovateľska robota, svjaščennoslužiňa, intelektualna robota, dušpastyrstvo a dalše. Ciľom je samoposvjata i dosjahnuťa obožestvľiňa čerez oddavaňa sja kontemplativnomu sposobu žyvota, služiňu cerkovnoho pravila a z toho službi ľubovi čerez dušpastyrstvo ci inšy aktivity.
Dalše si možete pročitati o najnovišij istoriji monachiv Činu sv. Vasilija na Sloveňsku