Jákože chóščeši
osjaží, Christós Thomí
vopijáše:
vloží rúku,
i poznáj mjá
kósti imúšča, i
zemnóje ťílo,
i
ne búdi nevíren,
rávno že so
iními uvírisja.
ón
že vozopí: Bóh
mój i Hospóď
tý jesí,
sláva
vostániju tvojemú.
Jazvy Tvojá, Christé, * jáže vóleju preterpíl jesí za
nas, * učenikóm Tvoím sochranív, sviďítelstvo pokazál jesí * Tvojehó slávnaho
voskresénija.
Nevírije Thominó, víry rodíteľnoje nam pokazál jesí: * Ty
bo vsja premúdrostiju Tvojéju * promyšľáješi polézno, Christé, jáko
Čelovikoľúbec.
Ťa, jáko Bóha, iz hróba voskrésša Christá, * ne očíma
víďivše, no serdéčnoju ľubóviju vírovavše, * písňmi veličájem.